Nie je vecou každodennou, aby slovenské kapely vydávali svoje nahrávky na „západných“ trhoch. Preto som spozornel, keď moji nitrianski kamaráti CORRUPTED MELODY začali niekedy minulý rok šepkať o tom, že má o ich dlhotrvajúcu nahrávku záujem malé, ale agilné nemecké vydavateľstvo STF Records. Rok sa zišiel s rokom a na svete je ich debutový album. „Inner I“ je pestrou zmesou všakovakých extrémnych žánrov, ktorá ťaží najmä zo zručnosti oboch gitaristov a nadupanej rytmiky.

Album otvára „Rebellion“, ktorej začiatok môže u poslucháča navodiť dojem, že ide o nejakú vymäknutú prkotinu so ženským vokálom. Omyl! Už po pár taktoch to CORRUPTED MELODY rozbalia do vyberaného death-blackového besnenia. Vysoký ženský vokál sa strieda so spevom Jura Žembera, ktorý si to hádže hneď do dvoch rovín – prísneho blackového škrekotu a hlbokého death metalového growlingu. Skladba je bohato navrstvená nápadmi a tie sa plynule prelínajú jeden s druhým. Parádny začiatok! V druhej „Balance“ kapela uberie z nastúpeného tempa. Baladické roviny tu striedajú raz groovové, inokedy zase temnejšie black metalové riffy. Len by ma zaujímalo, ako chalani prišli na tie bizarne znejúce zvončeky v úvode. Mal som pocit, že som sa ocitol v spoločnosti šaša na nejakom stredovekom zámku. Na CORRUPTED MELODY je vidieť, že spolu hrajú dlhé roky. Technická vyspelosť muzikantov je nepopierateľná. Na „Inner I“ však čakali príliš dlho a z nahrávky je to cítiť. Je to masívna ejakulácia všetkých tých nahromadených nápadov, ktoré kapele doslova striekajú ušami. Miestami je to bohužiaľ na škodu veci, pretože album stráca súdržnosť a pre bežného poslucháča je orientácia v jednotlivých skladbách pomerne zložitá. Potenciál kapely je najviac cítiť paradoxne v momentoch, keď trošku uberie nohu z plynu a jednoducho hrá to, čo vie najlepšie – priamočiary metal. Výborným príkladom toho je štvorka „Messenger“. Chytľavý gitarový riff, rovná rytmika a čisto plynúca energia.

Okrem kvalitných gitár a rytmiky nesmie byť v prípade CORRUPTED MELODY opomenutá ani práca šedej eminencie Martina Janečka, ktorý svojimi klávesovými variáciami vtisol albumu halucinogénnu pečať. Myslím si, že do budúcnosti by sa podobné prvky mohli dostať ešte viac do popredia a stať sa výraznejšou súčasťou rukopisu CORRUPTED MELODY. Čo je bohužiaľ na opačnej strane kvalitatívneho spektra kapely, je ženský vokál. Ten sa tlačí do typicky metalových výšin, na ktoré ale Mima Kostrová objektívne nemá. Okrem toho, že ich nezvláda, je tento druh ženského spevu v metale, diplomaticky povedané, sprofanovaný. Ak sa chcú „corrupťáci“ od tohto klišé odpútať budú musieť veľmi popremýšľať, ako so ženským vokálom naložiť a či od neho radšej úplne neupustiť. Na druhej strane môže kapelu tešiť to, že majú konečne živého bubeníka. Album síce ešte nahrávali s automatom, ale koncertovanie a prípadného nasledovníka „Inner I“ už odbúcha Miro Raučina (ex-SANATORIUM, DEHONEST).

Napriek detským chorobám sa CORRUPTED MELODY podarilo nahrať solídny debutový album, ktorý môže byť pre ich fanúšikov prísľubom posunutia latky ešte o stupienok vyššie. Vynikajúcich momentov je na „Inner I“ viac ako dosť. Treba ale jedným dychom povedať, že kapela má rezervy, ktoré bude chcieť akiste využiť. Z môjho pohľadu sa jedná najmä o precíznejší výber iba tých najkvalitnejších nápadov a následne lepšiu dramaturgiu jednotlivých skladieb. Ak sa kapele v budúcnosti naozaj podarí zmestiť do kože, máme sa na čo tešiť.